Články a témy
Prichádzajú údery: Ako som svoje dieťa donútil zložiť pästičky
S obávanou „fázou udierania“ mám viac skúsenosti, než by som bol ochotný priznať. Prešli si ňou moje dve staršie deti a práve teraz ňou prechádza aj 18-mesačný syn. Našťastie som prišiel na viacero spôsobov, ako reagovať na zlé správanie svojho syna.

Môj najmladší syn je naozaj bojovník a zdá sa, že ho teší prebojovať sa z každej situácie. Nezáleží, či je šťastný alebo smutný – pästičky lietajú tak či tak. Robí to vlastne tak často, že stačí, že len zdvihne bucľatú rúčku, už ustupujem a automaticky si kryjem tvár. Strach z bábätka? Ehm, z čoho tak usudzujete?

V rámci nápravy jeho správania nikomu nedovoľujem, aby úder vrátil, pretože to by len posilnilo dojem, že bitie je prijateľné. (A ja sa koniec koncov snažím naučiť svoje deti presný opak.) Namiesto toho okamžite vezmem dieťa z danej situácie a pozorne skúmam, čo spustilo jeho výpad. Niekedy sa len jednoducho teší alebo sa snaží niekoho upútať. Ak ide o tento prípad, vysvetlím mu, že na vyjadrenie radosti, je lepšie napríklad rukami tlieskať.

Ak sa nudí, je unavený alebo jednoducho otrávený, trpezlivo mu vysvetľujem, že chápem, prečo tak vyvádza. Ale hneď mu aj pripomeniem, že bitie nebudem tolerovať, a že by sa mal radšej správať pekne. Aby som tento fakt podčiarkol, chytím ho za ruku a ukážem mu, ako ma namiesto toho môže jemne pohladkať po ramene alebo po líci.

A predovšetkým ho za udieranie neodmeňujem. Ak napríklad vyvádza preto, že chce hračku, okamžite stráca na hračku nárok. A ak počas svojho záchvatu zúrivosti ublíži niektorému zo súrodencov, nezabudnem sa uistiť, že rozumie dôsledkom svojho správania, a pripomeniem mu, že ruky sú na objatia, a nie na bitku. Možno je ešte príliš malý, aby už pochopil všetko, čo mu hovorím, ale posilňujem v ňom názor, že rozhovorom môže svoje pocity vyjadriť lepšie.

Určite žiadneho rodiča neteší, že musí svoje dieťa usmerňovať v tejto zložitej fáze. Ale na základe skúseností so svojimi prvými dvoma deťmi si verím, že týmito metódami to zvládnem. Bohužiaľ sa nedá povedať, koľko úderov dovtedy utŕžim.

Donald S. Deane je hrdým otcom troch malých chlapcov, ktorí sú mu zdrojom obrovskej radosti a spánkového deficitu. Pracoval v rôznych zamestnaniach, napríklad ako učiteľ angličtiny na vysokej škole, ako reportér/redaktor v novinách, manažér internetových projektov, umývač riadu a lapač psov. Don písal pre médiáAOL TV, Moviefone, TheFW, ScreenCrush, GuySpeed, Arcade Sushi a ďalšie.